Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


V tejto dobe aj viaceré firmy na Slovensku prikročili k skráteniu pracovného týždňa na štyri dni. Pri nemeckých automobilkách v celom svete ide už o dlhoročný trend, pri iných dôsledok súčasnej hospodárskej krízy. Potešilo ma, že takúto otázku položili pred pár dňami aj v Rádiu Lumen a dokonca aj v pravicovo – konzervatívnom Postoy.sk. Slovami Ivana Rončáka sa pýtajú: „Veď čo je zlé na štvordňovom pracovnom týždni ako zaviedli niektoré automobilky? Ich zamestnanci majú viac času na seba a svoje rodiny a popritom aj tak zarobia dosť na to, aby slušne žili.“ US Steel Košice napr. platia teraz za štvordňovú prácu 92%.

Bertrand Russel, liberál a ateista, neskôr asj laureát Nobelovej ceny za mier napísal ešte pred Druhou svetovou vojnou, že bez zjavnej újmy na životnej úrovni by ľuďom, vzhľadom k rozvoju automatizácie a zvýšenej efektívnosti vo výrobe stačilo pracovať dve hodiny denne. Koľko by to bolo dnes? Pol hodiny? Desať minút? Sú ľudia, ktorí sú prepracovaní, v práci, aj v „práci“ vystresovaní, povedia si o mne, že píšem nezmysly. Ale sú aj takí, ktorí chápu.

Miloslava Kodoňová v článku, ktorý by sa dal uverejniť aj pod antikonzumnú výzvu, v siedmom, najnovšom čísle Katolíckych novín „Civilizácia spotreby“ píše, že súčasný systém je určovaný „ekonomickým zmätkom.“ Zdá sa, že vnášaním zmätkov sa snaží systém založený, mierne povedané na konzume rozkladať aj úsilie o riešenie hanby našich čias (od začiatkov industrializácie) – nezamestnanosti. Ani idea riešenia nezamestnanosti skracovaním pracovného týždňa vôbec nie je novou. Najznámejším, z novších čias  je príklad Francúzska, kde už v roku 1998 zaviedli len 35 hodinový pracovný týždeň, najkratší na svete. Má žiaľ, aj mnoho odporcov. Dokonca sa im podarilo zmanipulovať aj časť robotníkov, ktorí veria tomu, že výroba sa presúva z Francúzska na východ vraj hlavne preto, že zamestnávatelia strácajú v dôsledku vyšších nákladov na pracovníka svoju konkurenciuschopnosť. Kristián Slovák a Zuzana Fričová napísali podobne na margo nemeckých diskusií o dĺžke pracovného času v Trende: „Na záchranu pracovných miest niektoré nemecké firmy pracovný čas svojich zamestnancov skracujú, niektoré naopak s rovnakým odôvodnením ho predlžujú. Táto debata je podľa mnohých nemeckých ekonómov komická a zmätená.“ Vychádzajúc z ich článku v Trende, ako označiť postoje nemeckých kresťanských demokratov, ktorý žiadajú naopak pracovnú dobu predlžovať? A ešte ďalej ako politici CDU, idú nemeckí „mierne ľavicoví“ kresťanskí socialisti, ktorých expert požaduje až štandartný 48 hodinový pracovný týždeň!

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že radikálne paušálne skrátenie pracovného týždňa je aj u nás ešte na dlhú diskusiu.

Nikto však nemôže byť proti tomu, aby napr. matka, ale otec, najmä ak sa starajú o maloleté deti mohli pracovať aj napr. len na polovičný úväzok. Nikto proti tomu samozrejme ani nie. Uchádzač o takúto prácu býva však často diskriminovaný. A diskriminovaným je aj zamestnávateľ, za ktorého musí platiť rovnaké odvody, ako za zamestnanca na plný úväzok.

Aby boli občania, ktorým postačuje z najrôznejších dôvodov práca na čiastočný úväzok (50% - ný, ale aj 80% - ný, teda štvordňový) na trhu práce zrovnoprávnení, a súčasne, aby neboli zamestnávatelia demotivovaní takúto prácu poskytovať, stačí novelizovať zákony v tom smere, aby sa povinné odvody platili len v alikvótnej čiastke podľa podielu, v akom je vykonávaný pracovný úväzok. Samozrejme, v prípadoch práce nadčas by sa rovnako odvody alikvótnym podielom zvyšovali. Tým by súčasne odpadlo to komično a zmätenosť, o akom hovoria aj poprední nemeckí ekonómovia.

Príloha: Koľko hodín týždenne pracujeme?

        Holanďania

        Nóri

        Nemci

        ...

        Francúzi

        ...

        Američania

        Gréci

        Česi

25,7 hodín

25,7 hodín

27,7 hodín (38 hodinový pracovný týždeň)

...

30,7 hodín (35 hodinový pracovný týždeň)

...

34,8 hodín

37,1 hodín

37,9 hodín

Uvedené počty hodín sa týkajú priemerného týždňa, v ktorom sú zahrnuté aj sviatky a dovolenky.

Súvisiace články:

Miloslava Kodoňová: Civilizácia spotreby, Katolícke noviny č. 7, 19. 2. 2009

Sme fatálne závislí na konzume, Rádio Lumen, Postoy 17. februára 2009

Miroslav Haviar: Nestačilo by robiť len 4 dni?, 12. februára 2009

ČTK: Yazaki v Michalovciach skrátila pracovný čas, ..., Finančník, Košice 6. februára 2009

V Yazaki budú robiť len 4 dni v týždni , Korzár 28. januára 2009

SITA: V U.S. Steel bude štvordňový pracovný týždeň, Pravda, 23. januára 2009

SITA: Nemecké automobilky začínajú skracovať pracovné týždne, 13. januára 2009

Seat chce prechodne skrátiť pracovný čas o 10 %, SME, 25. augusta 2005

Kristian Slovák, Zuzana Fričová: Nemecko debatuje o dĺžke pracovného času. Niektoré firmy umožňujú pracovať čoraz menej, iné varujú, že sa krajina vzdáva ekonomického rastu, Trend 2. decembra 2003

Tereza Copláková: Francúzom sa krátky pracovný týždeň nepáči, SME 9. októbra 2003

Nútená dovolenka v Brazílii, Strojárstvo, 27. augusta 2002

 

Karol Nagy

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.