Zlyhanie súdruha Gašparoviča, médií, sociológie aj politológie vo voľbách
Gašparovič: „Dali sme im, boha, novinárom!“
Smutné voľby, smutné asi najviac pre nás, pre kresťanov. Smutné pre tých, možno 25,5 % voličov KDH, ktorí sa nechali presvedčiť svojimi vodcami. Smutné aj pre kresťanov maďarskej národnosti. Smutné, lebo nevyhrala ich kandidátka, smutné pre nás, že naši bratia a sestry sa podľa všetkého nezamysleli nad tým, či ich kandidátka spĺňa alebo nie elementárne kresťanské kritériá. Smutné, že sa podľa všetkého nezamysleli pred prvým kolom, či sú skôr kresťanmi alebo skôr Maďarmi. Smutné pre tých, ktorí nešli voliť vôbec alebo volili zámerne nevyplnením lístku. Smutné, ak si uvedomili, že neposlúchli výzvy pastierov – biskupov, ktorí nás dosiaľ vždy napomínali, že vraj povinnosťou kresťana je vždy zúčastniť sa na voľbách. Smutné pre kresťanov katolíkov aj preto, že naši biskupi sa pred druhým kolom na svojom plenárnom zasadnutí zhodli iba na tom, že sa nezhodli. Smutné aj pre tých, ktorí volili exkomunistu ako to menšie zlo. Volili človeka, ktorý tvrdí o sebe, že je kresťanom katolíkom, tomu sa však vysmial ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov, keď povedal svojim partajníkom: „Dali sme im, boha, novinárom!“ Pýtal som sa mojej 83 ročnej matky, ktorá za komunistov nemohla učiť, len občas zaskočila na jednu hodinu, na gymnáziu, kde pracovala 25 rokov. Riaditeľ, zástupcovia a ďalší boli samozrejme komunisti. Za 25 rokov sa ale nik z nich takto prízemne, necitlivo nevyjadroval. A príležitostí bolo! Mama sa nevyhýbala žiadnych spoločných podujatí, niektoré aj sama ako odborárka organizovala. Zrejme, títo slušnejší komunisti než súčasna hlava štátu, brávali Meno Božie nadarmo len medzi svojmi. A keďže skutoční kresťania sa podľa všetkého v blízkosti súdruha Gašparoviča dosiaľ nevyskytovali alebo je zvyknutý ich ignorovať, nemusí mať starý ..ujo žiadne zábrany. Kresťania sú mu dobrí, zdá sa predovšetkým len ako vhadzovači volebných lístkov L
Nekompetencia médií, sociológie, politológie
Pre nedostatok priestoru a času čitateľov nebudem dokazovať tendenčnosť tlačených médií pred týmito voľbami, ktorú priznala aj predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov. Spomeniem len pár výrokov a postojov médií a ich „expertov,“ podľa Radičovej „intelektuálnej elity“ Slovenska, krátko po zatvorení volebných miestností 4. apríla.
Po sčítaní výsledkov prvých 3% (pravdepodobne okrskov) zahlásil Marián Leško, ktorého predstavili v Markíze ako „renomovaného redaktora SME,“ že tieto výsledky nie sú dosť reprezentatívne, lebo vraj sú „z vidieckych oblastí.“ Bolo vtedy asi 40 minút po uzavrení volebných miestností. Lenže to je veľký nezmysel! Nechápem, ako môžu do najsledovanejšej televízie pozvať človeka, ktorý si nedá vysvetliť, resp., ktorý nedokáže zachytiť alebo pochopiť veľmi jednoduchý systém získavania presných priebežných výsledkov. Po uzavretí volebných miestností presne o 22:00 hodine sa hlasy pre jednotlivých kandidátov spočítavali v každom z 5 919 volebných okrskov. Po spočítaní všetkých volebných výsledkov a podpísaní zápisnice všetkými členmi okrskovej komisie sa ponáhľa predseda okrskovej komisie do sídla obvodnej komisie (väčšinou v sídle okresu, pri menších okresoch do sídla susedného, väčšieho okresu). Menšie okrsky, okrsky s nižšou volebnou účasťou, okrsky priamo v sídle volebného obvodu takto majú istú výhodu, pokiaľ ide o čas, v ktorom mohla okrsková komisia ukončiť svoju činnosť. Napríklad v Bratislave to stihol jeden predseda okrskovej komisie už o 22:25. Po príchode do sídla obvodu odovzdáva každý predseda okrsku zápisnicu, ktorá ide okamžite na zapísanie údajov do počítača. Počítače 50 obvodov sú zosieťované s ústredným počítačom v Bratislave, ktorý takto vykáže zmenu po každom pribudnutí údajov z ktoréhokoľvek okrsku na Slovensku. Vo chvíli, keď bolo asi o 22:30 spracovaných prvých 180 okrskov, takmer s istotou možno povedať, že z nich bola drvivá väčšina, pravdepodobne všetky z okresných miest a nie z obcí, ako sa snívalo Leškovi.
Po spracovaní 13% okrskov požiadali o názor sociológa Pavla Haulíka, riaditeľa MVK. Ten sa blysol ďaľším hlúpym vyjadrením. Vraj sa nemôže vyjadriť, lebo „nevie z akých oblastí tie výsledky sú.“ To je nezmysel, lebo ako som uviedol, v ústrednom počítači mohli pribudnúť v zlomku sekundy naraz aj výsledky z okrskov z úplne iného konca Slovenska, zo severu tak ako z juhu, zo západu, tak ako z východu. A celkom určite v tej chvíli, po spracovaní cca 800 okrskov tieto boli rovnomerne rozložené zo všetkých oblastí.
V rade nekompetentnosti a nepripravenosti Markízy pokračoval ich redaktor. Pýtal sa šéfa Gašparovičovho volebného tímu Jozefa Grapu: „Mladí išli voliť neskôr, mohlo by sa to zmeniť?“ Aj tento redaktor má zjavne naivnú a hlúpu predstavu o priebehu spočítavania hlasov. Myslí si snáď Markíza (ktorú jej redaktori reprezentujú), že sa volebné hlasy započítavajú a dokonca na úrovni ústrednej komisie, tak ako ich jednotliví voliči vhadzujú do urien? Pred 4 rokmi som usporiadal v jednej rómskej špeciálnej (osobitnej) škole pre 6 až 10 ročné deti simulované voľby rómskeho starostu. Tieto deti sa s nadšením zahrali aj na voličov, aj na členov okrskovej a súčasne aj ústrednej komisie. Väčšina týchto detí to pochopila. Keď to pochopili deti, ktorým školský úrad umožňuje len návštevu segregovanej rómskej jednotriedky (v krajskom meste, nie niekde na lazoch), určite by to pochopili aj takí prominenti ako Leško, Haulík, Ondrušek, Bútora, majitelia a producenti Markízy. Len keby mali trochu poctivý záujem o to, do čoho idú kecať pol miliónu televíznych divákov. Alebo keby mali k tým divákom aspoň štipku úcty.
Nasledoval ďalší nekompetentný, či minimálne nepripravený prominent, popredný slovenský „demokratizátor,“ riaditeľ Partners for Democratic Change Slovakia Dušan Ondrušek. Poznamenal: „Neviem, v akom poradí sa spočítavajú tie okrsky.“ Ten chlap hádam ani len nemá predstavu, čo je to počítač! A pracuje (Lepšie povedané: Má na pracovnom stole) s tými špičkovými už takmer 20 rokov! Nevie, že ústredný počítač na ŠÚ SR dokáže za minútu pripočítať nielen tých pár desiatok čísel, ale dokázal by to aj s miliardami, či biliónmi.
Neschopnosť komentovať prvé volebné výsledky dopĺňal v rade týchto zúfalcov sociológ a čestný predseda Inštitútu pre verejné otázky, bývalý veľvyslanec v USA a kandidát na prezidenta Martin Bútora. V čase, keď už bolo jasne o všetkom rozhodnuté, keď už bolo spočítaných vyše 70% okrskov a výsledky oscilovali rádove o desatiny percenta okolo 56% v prospech Gašparoviča, zahlásil v zúfalej predstave, že by sa výsledky ešte mohli otočiť: „... pokiaľ nie sú spočítané veľké mestá.“ Bola to naozaj hlúpa poznámka. Jednak preto, že v týchto voľbách, na rozdiel od komunálnych sa vôbec primárne nespočívali výsledky podľa obcí a miest, ale podľa okrskov a spočítavali sa naraz celoštátne (Hoci počítače paralelne vyhadzovali aj výsledky podľa obcí, miest, okresov, obvodov a krajov, tieto dieľčie výsledky plnia len ilustratívnu štatistickú funkciu)! Po druhé preto, že v tej chvíli boli už výsledky z väčších, aj najväčších miest započítané v celoštátnom sumári vo vyššej miere než výsledky z vidieka. Veď spočítanie nejakej stovky hlasovacích lístkov v okrsku naviac trvá podstatne menej času než cesta niekoľko desiatok km naviac, do sídla obvodnej komisie. Radičovej „intelektuálna elita“ si ešte do úplneho konca myslela, podľa ich „intelektuálneho“ plátku (SME), že snáď Bratislavu budú počítať na konci. Úbožiaci.
Inak, pripadá mi to značne trápne, že sa nedali posielať výsledky cez internet a kontrolne telefonicky napr. do obvodnej volebnej komisie. Mohli sme mať definitívne neoficiálne výsledky o hodinu skôr.
Slovensko má volebný know – how, ktorý by mohol eliminovať aj
niektoré krvavé konflikty vo svete
Asi ešte nikto nevie, že Slovensko by mohlo ponúknuť celému svetu svoj volebný know – how a prispieť tak k prevencii, či eliminovaniu mnohých krvavých konfliktov vo svete. Samozvaní „učitelia demokracie“ – USA to poskytnúť, naopak sami by mali našu volebnú technológiu prijať. V USA totiž nespočítavajú hlasy priamo v okrskových komisiách, ale hlasovacie lístky sa zvážajú aj tisícky km do hlavných miest jednotlivých štátov. A ani tam ich nespočítavajú komisie otvorené členom všetkých zainteresovaných strán, ale ich spočítavajú štátni úradnici. Takto sa dostalo USA na posmech celému svetu v predchádzajúcich voľbách v roku 2003, v ktorých vyhlásili za víťaza G. Busha, juniora, ale potom, najmä na Floride viackrát hlasy prepočítavali. Podľa mnohých, na Floride nevyhral a nevyhral tak ani v Spojených štátoch. Dodnes sa o tom rozprávajú vtipy.
Podstatne civilizovanejšie sa volí, iste už najmenej sto rokov na Slovensku a vo väčšine európskych štátov, kde sú zárukou objektívnosti aj okrskové komisie, otvorené zástupcom všetkých zainteresovaných strán. Pravdepodobne však z celého sveta jedine v Slovenskej republike (zo štátov s najmenej 1 miliónom obyvateľov) sa voľby konajú transparentne aj v tom, že na internete bývajú od roku 2005 zverejňované už aj všetky volebné výsledky v okrskoch. Týmto ich môže kontrolovať ktokoľvek z desaťtisícov členov okrskových komisií.
Vo svete však takmer v každých druhých – tretích voľbách porazená strana vznesie vážne námietky proti údajnej manipulácii volieb aj pri sčitovaní hlasov. Nebýva tomu tak len v rozvojových krajinách. Spomeňme len Ukrajinu alebo Gruzínsko so staršou kresťanskou tradíciou ako stredná a východná Európa. Alebo v nemenovanom európskom štáte. Dnes si už asi nikto nespomenie na prezidenta, ktorý si dovolil vymenovať 7 generálov, s ktorými nesúhlasil minister obrany a premiér. Tak ako si nikto nespomenie na premiéra, ktorý nemal žiadnu vyššiu vojenskú hodnosť, ale obliekol sa do generálskej iniformy a pozýval pred fotografmi zo všetkých médií. Bolo to v roku 2007 a išlo o proti sebe bojujúcich Michala Kováča, st. a Vladimíra Mečiara. Akoby mali predstavovať vodcov dvoch proti sebe bojujúcich armád v občianskej vojne.
V ostatnej dobe, začiatkom minulého roku vypukli ťažké násilnosti v dovtedy pokojnej africkej krajine – v Keni. 600 mŕtvych, vyše 100 tisíc utečencov a pol milióna ľudí postihnutých násilnosťami. Údajne malo dôjsť k manipuláciám pri sčítaní hlasov. K takýmto neprístojnostiam by nedochádzalo, keby boli výsledky v okrskoch zverejňované, teda kontrolovateľné, tak ako zatiaľ asi ešte len v Slovenskej republike.
Karol Nagy
Komentáre
Prehľad komentárov
zaujimave postrehy, ale prilis kriticke. Rusi ma to kde vsade vidis nekompetentnost. Aby raz k tebe nebol niekto tak kriticky ako si ty k druhemu.
OK ale ...
(vlado zelik, 9. 4. 2009 8:19)