Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Môžeme mlčať?

25. 2. 2009

Mons. Viktor Trstenský vydal pred pár rokmi poriadne hrubú knihu „Nemôžem mlčať,“ zbierku otvorených listov, ktoré posielal, takmer všetky z obdobia bývalého režimu komunistov. Škoda, že pán Trstenský zomrel už v roku 2006. Už vlani, keď si páni kádeháci nahovárali pani Radičovú za ich kandidátku by iste nemohol mlčať. To, čo predviedli bolo nielen fraškou, ale aj fackou do tváre najmä biskupom Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. Keďže tí pred všetkým voľbami prízvukovali, že postoj kandidátov k životu od počiatku by mal byť pri voľbách pre kresťanov rozhodujúcim. A počas celého uplynulého roku mlčali pred verejnosti všetci žijúci katolícki predstavitelia, ako aj ich médiá. A mlčali aj tí, ktorí neskôr vytvorili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). Pýtal som sa vtedy tisíce študentov. Z tých 567, ktorí odpísali, dá sa povedať, že nik nehodnotil krok KDH a Radičovej ako úprimný a správny...

Kocky sú hodené

Riešenie zdanlivo komplikovanej dilemy kresťanov na Slovensku ako sa postaviť zoči – voči voľbám, veľmi pekne vystihol biskup Mons Andrej Imrich v článku na stránke občianskej kampane Volím Fera z 13. januára t. r o kandidatúre F. Mikloška: „Mnohí sa možno čudujú, prečo do toho ide, keď nemá takmer žiadnu nádej na víťazstvo. Som presvedčený, že kandiduje nie pre vidinu víťazstva, ale preto, aby kresťanom dal možnosť podporiť hodnoty, ktorých je nositeľom. Kresťanská odvaha je v tom, že kresťan sa nebojí prehry, nebojí sa odmietnutia, ale drží sa pravých hodnôt aj vtedy, keď nie sú v kurze, keď sa s nimi dožije iba prehry.“

Spišský pomocný biskup sa súčasne stal jedným z prvých kňazov, ktorí verejne podporili kresťanského kandidáta. Nasledovali ho aj ďalší kňazi, ale prelomom bol až list bratislavských kňazov, ktorého koncept bol kýmsi, pre verejnosť neznámym zverejnený. Nasledovali podpisy desiatok ďaľších katolíckych kňazov, jedného evanjelického biskupa a stoviek občanov. Ku dňu 22. februára evidujeme 502 občanov, vrátane 70 katolíckych kňazov, ktorí sa na rôznych miestach rôznymi spôsobmi verejne prihlásili k podpore kandidáta Františka Mikloška. Denne pribúdajú ďalší. Podporil nás aj predseda KBS biskup Mons. František Tondra. Verím, že tak urobil, aby uľahčil možnosť vyjadriť sa aj každému inému kňazovi, samozrejme, každému podľa jeho vlastného svedomia a vedomia. Pokiaľ by si však ešte dnes niekto myslel, že pre katolícke cirkvi na Slovensku by bolo lepšie mlčať, myslím, že to po vyhlásení profesora Tondru už neplatí. Kocky sú hodené. Radšej prehrajme so cťou, poučme a posilnime do budúcnosti než, aby sme sa tvárili, že sa nás to netýka.

Koniec alebo začiatok?

Ernest Géze, podpredseda katolíckeho Fóra pre verejné otázky napísal: „Ešte aj tieto voľby. Pre KDH je to úplná pohroma. Veriaci kresťania, kňazi a biskupi podporujú ich bývalého člena, teraz úhlavného politického "nepriateľa" F. Mikloška. Obávam sa, že toto bude koniec kresťanskej politiky na Slovensku“ Ja, naopak verím, že začiatok. Sme „odsúdení“ na zjednotenie sa. Keď sa mohli zjednotiť tri maďarské politické strany, prečo by sa nemohlo zjednotiť aj trochu viac kresťanských politických prúdov?

Karol Nagy

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Machiavelli?

(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 3. 3. 2009 11:32)

Pán Medveď (Machiavelli?) si snáď myslí, že v politike je morálka druhoradá? A preto bude voliť pani Radičovú?

KTO Má JASNO V POJMOCH

(Medveď, 3. 3. 2009 10:16)

Obávam sa, že ani anjel z neba by pre väčšinu dobrých kresťanov nebol dosť dobrým kandidátom do politických zápasov o budúcnosť občanov tejto krajiny. Vôbec nám nie je jasné že politika nie je priamo morálnym poľom života, iba pre-morálnym - rozhodnutia na úrovni svedomia robíme každý za seba, a v politike, v legislatíve sa robia rozhodnutia, ktoré jednotlivým svedomiam tieto rozhodnutia uľahčujú alebo sťažujú, ale ich priamo nevykonávajú. Vo svojom rozhodovaní, vo svedomí sa kresťan ale ani žiaden iný človek nemôže vyhovárať na zákony krajiny, vládu či prezidenta; tam zodpovedá každý sám za seba a za dôsledky svojich rozhodnutí.
Politika je službou občanom a zároveň umením možného. To že prevážna väčšina kresťanov nedokáže správne uvažovať rozlišovať a následne ani robiť správne praktické životné, nie to ešte politické rozhodnutia nie je vinou politikov; to je chybou kresťanských náboženských lídrov a formátorov, ktorí im túto lekciu nikdy celostne nevyložili a náležite neobjasnili.
Konečne pre potrat sa nerozhodujú za nás politici, oni to skrze legislatívu len umožňujú alebo tomu bránia; rozhoduje sa vždy konkrétny pár rodičov, ktorí toto dieťa počali a veľmi blízki ľudia z ich okolia ako sa k tomuto faktu postavia!
Na potrebu správneho kandidáta sa treba dívať z pohľadu na dobu ktorá prichádza. Kto z kandidátov bude najvhodnejší pre dobu ťažkej krízy? Kto z nich má skutočné sociálne cítenie a je dosť výkonný pre presadzovanie sociálnej spravodlivosti v krajine? V tomto pre mňa ani jeden z penzistov nie je presvedčivým.