Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Pápeži a holocast vo svetle faktov

24. 5. 2009

Fakty hovoria jednoznačne.

Nedávno sa pápež Benedikt XVI. vrátil zo svojej blízkovýchodnej cesty. Aj keď táto cesta vyvolala nadšenie miliónov ľudí na celom svete, určité židovské hruhy sa netaja sklamaním nad tým, že nepočuli od pápeža ospravedlnenie za holocaust v druhej svetovej vojne. S istým rozčarovaním je vnímaný aj proces svätorečenia pápeža Pia XII. Podotýkam však, že v tomto prípade ide len o časť židovského spoločenstva. Mnohé židovské osobnosti zaujímajú voči Katolíckej cirkvi diametrálne odlišné postoje, podložené lepšou znalosťou histórie a objektívnejším pohľadom na realitu.

Je potrebné jednoznačne konštatovať, že pápež sa nemá začo ospravedlňovať. Nacisti totiž prenasledovali nielen Židov, ale aj Katolícku cirkev. Už krátko po uchopení moci v Nemecku chladnokrvne zavraždili v lete 1934 prominentných katolíkov Ericha Klausenera, Adalberta Probsta a Fritza Gerlicha. No neumierali len laici. Ušetrení nezostali ani duchovní. Katolícky klérus krvácal v rokoch nacistickej hrôzovlády po celom Nemecku. Celkove zmizlo v koncentračných táboroch 418 katolíckych kňazov. 108 z nich prišlo o život. Najviac v koncentračnom tábore Dachau, kde boli od roku 1940 postupne sústreďovaní duchovní z Nemecka a iných európskych krajín. Z celkového počtu približne 30 000 (podľa najnovších odhadov dokonca až vyše 43 000) ľudí, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Dachau, bolo viac ako 1 070 duchovných všetkých konfesií. Údaje o počte rímskokatolíckych duchovných, umučených v koncentračnom tábore Dachau, sa nepatrne rozchádzajú. Podľa rôznych zdrojov sa ich počet pohybuje v rozsahu od 1 034 do 1 036 mučeníkov. Väčšinu z nich tvorili Poliaci. Celkový počet duchovných v koncentračnom tábore Dachau sa v závislosti od rôznych štatistík pohybuje v rozsahu 2 720 – 2 806 väznených duchovných. Najčastejšie sa však uvádza údaj 2 720 väzňov z radov duchovných. Z toho bolo približne 95 % rímskokatolíckych klerikov zo 144 diecéz a 25 národov. Zvyšných zhruba 5 % z celkového počtu pripadalo na protestantských, gréckoortodoxných, starokatolíckych a moslimských duchovných. Boli tu zastúpené takmer všetky stupne katolíckej hierarchie od študentov teológie až po arcibiskupa. Najstarším väzneným kňazom bol 82-ročný litovský farár. V tábore väznili rehoľníkov 40 rádov. Najviac jezuitov.

Z hľadiska národnostného zloženia bolo najpočetnejšie zastúpené poľské duchovenstvo. Z celkového počtu 1780 v Dachau väznených poľských duchovných ich tu umrelo 868, vrátane niekoľkých biskupov. Nemeckých duchovných bolo podľa viacerých štatistík 447 a z toho 94 z nich v Dachau umrelo. Ďalších 100 nemeckých duchovných previezli do iných táborov, alebo zlikvidovali mimo Dachau.

Celkove zahubili nacisti vyše 4 000 kňazov, mníchov a mníšok len preto, že pomáhali Židom. Pritom - ako uvádza židovský teológ a historik Pinchas Lapide - len v Poľsku zachránili katolícki kňazi, mnísi a mníšky prinajmenej 15 000 Židov. Pinchas Lapide však nevylučuje, že zachránených Židov mohlo byť až 50 000. No práve poľskú cirkev zasiahol nacistický režim obzvlášť kruto. Za zločiny nacistov zaplatilo životom 2 500 - 3000 poľských katolíckych kňazov.

Čo sa týka pápeža Pia XII., snáď nikto neurobil pre zmiernenie utrpenia prenasledovaných Židov počas druhej svetovej vojny viac, ako práve on. Len telegraficky:

- Pius XII. sám vyjadril svoj vzťah k nacizmu veľmi kvalifikovane v liste, ktorý napísal v roku 1942 talianskemu vojenskému kaplánovi Scavizzimu: „Povedzte všetkým, že som opakovane zvažoval uvrhnúť na nacizmus cirkevnú kliatbu, aby som tak pred civilizovaným svetom pranieroval beštialitu vyvražďovania Židov. Ale po mnohých slzách a modlitbách som dospel k záveru, že môj protest by nielenže nikomu nepomohol, ale mohol by rozpútať ešte zúrivejšiu nenávisť voči Židom...“ (Senninger, Gerhard. 2005. Glaubenszeugen oder Versager? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, Fakten-Kritik-Würdigung , 2. überarbeitete und erweiterte Auflage. St. Ottilien: EOS-Verlag Erzabtei, 2005, s. 172)

- Pius XII. však chránil Židov, ako len mohol. Na jeho príkaz ukrývali Židov všetky katolícke ustanovizne v Ríme. Len v samotnej pápežskej letnej rezidencii Castel Gandolfo našlo útočište okolo 8 000 utečencov. Už spomínaný židovský teológ a historik Pinchas Lapide dokazuje na základe systematického štúdia historických dokumentov, že Pius XII. zachránil pred usmrtením nacistami najmenej 700 000, ale pravdepodobne dokonca až 860 000 Židov. Za toto počínanie si Pius XII.  vyslúžil prezývku „Tichý záchranca“.

- Katolícke inštitúcie vyzbierali do roku 1945 pomerne veľký finančný obnos v prospech záchrany Židov. Celkove išlo - pri opatrných odhadoch - o sumu 2,5 miliardy lír. Výrazne najväčší diel tejto sumy zadovážil za pomoci katolíkov z USA samotný pápež Pius XII.

- Po smrti pápeža zazneli pochvalné vyjadrenia na jeho adresu zo strany takých významných židovských predstaviteľov, ako bola vtedajšia izraelská ministerka zahraničných vecí Golda Meirová a rímsky veľrabín Elio Toaff. Výpočet významných židovských osobností, ktoré sa pri rôznych príležitostiach vyjadrili s úctou a vďakou na adresu Pia XII., by bol mnohonásobne dlhší ako celý tento článok.

- Úcta židovských osobností k pápežovi Piovi XII. bola taká veľká, že napríklad rímsky vrchný rabín Israel Zolli konvertoval v roku 1945 na katolícku vieru a zvolil si krstné meno Eugenio, pretože aj pápež Pius XII. dostal pri krste meno Eugenio. Spolu s rabínom konvertovala aj jeho manželka.

Karol Dučák

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.