Otvorený list redaktorovi denníka SME p. Miroslavovi Kernovi
Bratislava 3. 1. 2010
Otvorený list redaktorovi denníka SME p. Miroslavovi Kernovi
Važený pán redaktor,
s dosť zmiešanými pocitmi som si prečítal Váš článok na webe denníka SME zo dňa 31. 12. 2009 s názvom „15 najväčších poslaneckých absurdít za rok 2009“ a aj následne dňa 31. decembra 2009 v samotnom denníku SME na 3. strane s názvom „Preberali nezmysli aj zbytočnosti“, kde ste ako 14. „absurditu“ zaradili, dá sa povedať, aj náš návrh zákona o nedeli predložený do NR SR v spolupráci s poslancom NR SR J. Rydlom.
Toto Vaše konštatovanie, že predložený zákon o nedeli do NR SR ste ohodnotili ako absurditu alebo dokonca nezmysel, je vrcholne necitlivé a priam urážlivé, pretože problém nedeľnej práce som na Slovensku naniesol ako prezident Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) ešte v decembri 2002, kedy naša odborová centrála zorganizovala letákovú akciu pod názvom „Nedeľa s rodičmi“. Už vtedy, ako prvý v postkomunistických krajinách, sme poukazovali na škodlivosť nedeľnej práce, ktorá nie je nevyhnutná, hlavne pre mladé rodiny. Konštatovali sme, že jednou z príčin prehlbujúcej sa krízy základnej bunky štátu – rodiny – je aj nedeľná práca. Toto nie je môj výmysel, ani kresťanskej odborovej centrály, ale s týmto sa stretávali už pred nami napr. v Nemecku, kde aj prijali zákon na ochranu nedele a ja som fakticky len opísal z tohto ich zákona §
Snáď denník SME, ústami svojho redaktora, nechce tvrdiť, že v Nemecku prijali vo svojom zákonodárstve absurdity, nezmysly či zbytočnosti. Áno, takáto rétorika bola vlastná predchodcovi denníka SME, a to mládežníckym komunistickým novinám SMENA, no dúfam, že tie časy sú už nadobro za nami a aj môj denník, ktorého som stálym čitateľom bude sprostredkovávať svojim čitateľom len pravdu a nič viac, ako pravdu.
Dovolím si Vás upozorniť, že podobná legislatíva platila v tejto geopolitickej oblasti nepretržite už od vzniku prvej Československej republiky, až do nástupu totalitného komunistického režimu, ktorý už od roku 1945 terorom systematicky likvidoval všetko, čo bolo kresťanské, hoci problém nedeľnej práce je problémom všetkých bez rozdielu vyznania.
Žiaľ, ani po roku 1989 sa toho na Slovensku veľa nezmenilo a ľavicoví extrémisti, zakonzervovaní vo všetkých zložkách tohto štátu (mediá nevynímajúc), aj naďalej šíria nenávisť, netolerantný fanatizmus a dokonca i teraz najmä v duchu nejakej sekulárnej ideológie naďalej systematicky útočia na všetko o čom si myslia, že je kresťanské. Sme svedkami toho, ako sa v duchu akýchsi „pseudo ľudských prav“ utočí na základné ľudské práva kresťanov. Zo všetkých spomeniem aspoň rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o zákaze vešania krížov v štátnych školách v Taliansku.
Tu si je potrebné uvedomit, že EU, ktorej sme pevným článkom, bola založená na kresťanských hodnotách a jej zakladatelia Konrad Adenauer, De Gasperi a Róbert Schumann boli hlboko veriaci kresťania. Tieto hodnoty, ktoré sú zakladným pilierom jestvovania EÚ sa aj my z o.z. Aliancia za nedeľu – Slovensko snažíme pevne zabudovať v našej společnosti.
Vážený pán redaktor,
tak ako uvádza aj pán poslanec J. Rydlo vo svojej dôvodovej správe prečítanej pred plénom NRSR:
„V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie i mimo nej. Sú to napríklad štáty: Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Dánsko alebo štáty Beneluxu. Podobne je to aj vo Švajčiarskej konfederácii, aj v Nórskom kráľovstve. Tento sviatočný charakter nedele je výsledkom tvrdých, desaťročia trvajúcich sociálnych zápasov, a preto je prakticky vo všetkých štátoch Európskej únie považovaný za významný sociálny výdobytok a ako taký, je chránený prísnymi zákonmi. Jeho nedodržiavanie je sankcionované tvrdými postihmi“. K týmto štátom už medzičasom pribudlo v roku 2003 aj Slovinsko a od 1. januára 2009 aj Chorvátsko.
V doložke zlučiteľnosti sa tiež uvádza že: „Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie“ je úplný.
Teda absurdným je skôr to, že to tak na Slovensku nie je. V tomto prípade vychádzame z toho, že čo je dobré pre väčšinu štátov EÚ, by malo byť dobré aj pre Slovensko. Nemecko je toho jasným dôkazom.
Vo vašom článku tiež uvádzate, že: „Prijatie takejto novely by zrejme spôsobilo obrovské výpadky príjmov v štátnom rozpočte i zvýšenie nezamestnanosti“.
Tento vaš výrok skôr považujem za zavádzanie, lebo: Akým spôsobom by tento návrh spôsobil obrovské výpadky v štátnom rozpočte a zvýšil nezamestnanosť? To však vôbec čitateľom nevysvetľujete. Osobne som sa totiž zúčastnil rokovania NRSR o návrhu tohoto zákona a žiadny takýto argument tam nikto s poslancov koalície a ani opozície nepredniesol. Pravdou je skôr pravý opak a tak, aby sa udržala čím väčšia zamestnanosť, tak podniky na celom svete, zvlášť v tomto čase krízy, pristupujú ku skracovaniu päťdňového pracovného týždna na štyri pracovné dni (na Slovensku napr. U. S. Steel Košice), ba dokonca niektoré štáty, ako napr. Česko, to chcú aj uzákoniť. Ale my len hovoríme o tom, aby týždeň nemal sedem pracovných dní. My hovoríme a presadzujeme, aby aspoň, v maximálne možnej miere, ten siedmy deň v tom nekonečnom pracovnom nasadení bol dňom venovaným hlavne rodine.
Áno, rodina je hlavným mottom našej snahy. Tá rodina, ktorú spomínal vo svojom príhovore k občanom Slovenska na Nový rok aj náš pán prezident, I. Gašparovič, ktorý si tiež uvedomuje veľkú podĺžnosť našej mladej demokracie voči rodine.
Vážený pán redaktor a na záver si vám dovolím ešte pripomenuť, že proti návrhu tohto zákona hlasovalo len 8 poslancov, 72 sa zdržalo a 39 poslancov hlasovalo za prijatie tohto zákona v NR SR! Čo tiež hovorí o tom, že Vaša „snaha“ označiť tento náš návrh zákona na ochranu nedele absurdným je naozaj veľmi, preveľmi prehnané.
S úctou,
Peter Novoveský, predseda AZN – Slovensko, tel.: 0905 443 941, Novoveskypeter@chello.sk, http://azn.nawebe.net